Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

původní práce / original article

ISSN 1212-0383

PORUCHY SEXUALITY U PACIENTOV S DEPRESÍVNOU PORUCHOU LIEČENÝCH ANTIDEPRESÍVAMI

SEXUAL DYSFUNCTION IN PATIENTS WITH DEPRESSIVE DISORDER TREATED WITH ANTIDEPRESSANTS

Barbora Vašečková¹, Michal Hajdúk^2,3

¹ Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, s. r. o., Bratislava, Slovenská republika
² Katedra psychológie FF UK v Bratislave, Slovenská republika
³ Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Bratislava, Slovenská republika

Projekt bol podporený výskumným grantom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLSč.01/2017.

SÚHRN

Vašečková B, Hajdúk M. Poruchy sexuality u pacientov s depresívnou poruchou liečených antidepresívami

Sexuálne dysfunkcie (SD) pri liečbe antidepresívami (AD) sú známym problémom klinickej praxe, ich výskyt sa v závislosti od sledovaného obdobia a použitej metodiky popisuje u 25-85 % pacientov.¹

Cieľ: Cieľom práce je hodnotiť frekvenciu a intenzitu porúch sexuality u ambulantne liečených pacientov s depresívnou poruchou a ich vzťah ku klinickým ukazovateľom závažnosti depresívnej symptomatiky.

Materiál a metóda: Výskyt sexuálnych dysfunkcií sme sledovali pomocou Dotazníka sexuálnych porúch súvisiacich s liečbou psychofarmakami PR-SexDQ-SALSEX (Psychotropic-Related Sexual Dysfunction Questionnaire PR-SexDQ-SALSEX)² (SALSEX), závažnosť depresívnej symptomatiky bola hodnotená subjektívne pomocou Beckovej škály depresivity (BDI-II) a objektívne škálou Globálneho klinického dojmu (CGI).

Výsledky: Zmenu sexuality pri liečbe AD na základe použitia dotazníka SALSEX sa identifikovala u 48 % pacientov. Závažnosť sexuálnej dysfunkcie súvisela so závažnosťou depresívnych prejavov hodnotených objektívne lekárom i subjektívne pacientom. Pacienti so závažnejšími SD boli zároveň otvorenejší k prípadnej zmene liečby za účelom zlepšenia sexuálneho života.

Záver: Výsledky výskumu potvrdili výskyt SD rôznej závažnosti pri liečbe AD u približne polovice pacientov, čo poukazuje na potrebu venovať zvýšenú pozornosť zmenám sexuality u pacientov s depresívnou poruchou. Zistili sme vzťah závažnosti depresie a výskytu SD. Používanie štandardizovaných posudzovacích škál môže zvýšiť záchyt sexuálnych nežiadúcich účinkov pri liečbe.

Klíčová slova: antidepresíva, depresívna porucha, sexuálna dysfunkcia, zmena liečby

SUMMARY

Vašečková B, Hajdúk M. Sexual dysfunction in patients with depressive disorder treated with antidepressants

Treatment emerged sexual dysfunction (TESD) is frequently associated with antidepressant medication, it may occur with frequency 25-85%¹ of patients according to type of antidepressant.

Objectives: The aim of the study is to analyze TESD in terms of incidence, severity and associations with clinical parameters in patients treated in outpatient units for depressive disorder.

Method: Assessment of TESD was detected with Psychotropic-Related Sexual Dysfunction Questionnaire PRSexDQ-SALSEX² (SALSEX), severity of depressive symptomatology was measured using Beck Depression Inventory II (BDI-II) and The Clinical Global Impression Scale (CGI).

Results: TESD was identified in 48% of patients. Severity of sexual dysfunction was associated with severity of depression assessed both objectively (CGI) and subjectively (BDI-II). Patients with more severe TESD were more prone to accept changes in antidepressant treatment for the purpose of improving their sexual life.

Conclusion: Research results confirmed the incidence of TESD of different seriousness during AD treatment in approximately half of the patients, which points to the need to devote increased attention to sexual changes in patients with depressive disorder. We found a relation between seriousness of depression and incidence of TESD. Use of standardised rating scales can increase screening of treatment emerged sexual dysfunction.

Key words: antidepressant, depression, sexual dysfunction, antidepressant change

ÚVOD

Depresívna porucha je klinickým stavom vedúcim k subjektívnemu utrpeniu, zneschopneniu a zníženej kvalite života v rôznych oblastiach života jednotlivca s celospoločenským presahom najmä pre chronickosť priebehu a vysokú frekvenciu výskytu. Celoživotná prevalencia depresívnej poruchy je 16, 2 %, s najčastejším výskytom vo vekovej skupine 30-44 rokov, pričom ženy sú depresívnym ochorením postihnuté dvojnásobne častejšie ako muži.³ Základnou diagnostickou podmienkou depresívnej poruchy je prítomnosť depresívnej epizódy, kde v komplexe príznakov sú za hlavné považované patologicky poklesnutá nálada, strata záujmov, potešenia a zníženie energie. V praxi sa často pozorujú subsyndrómové zmiešané formy depresívneho a úzkostného syndrómu. Pokiaľ ani jeden zo syndrómov nie je vyjadrený v miere, aby boli splnené diagnostické kritériá depresívnej epizódy alebo úzkostnej poruchy, je stanovená diagnóza zmiešanej úzkostne-depresívnej poruchy. Táto diagnóza je najčastejšie diagnózou v ambulanciách psychiatrov a neurológov na Slovensku.⁴ Veľká časť pacientov liečených pre depresívnu poruchu predstavuje sexuálne aj reprodukčné aktívnu skupinu. Strata libida je súčasťou diagnostických kritérií somatického syndrómu pri depresívnej epizóde podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie, 10. revízie.⁵ Angst popisuje zníženie sexuálnej túžby u 45 % pacientov s depresívnou poruchou.⁶ Ďalším faktorom s potenciálnym vplyvom na sexuálne fungovanie je antidepresívna liečba. Vznik porúch sexuality, väčšinou zníženie libida, problémy s prežívaním vzrušenia a dosiahnutím orgazmu, boli popísané ako nežiadúci účinok pri užívaní takmer všetkých antidepresív, ich výskyt sa udáva v rozpätí 25-85 %.¹ Predpokladanými mechanizmami indukcie SD je sérotonínergný efekt, narušenie cholínergicko-adrenergnej rovnováhy, alfa-adrenergný mechanizmus, hormonálne zmeny, ovplyvnenie syntézy oxidu dusnatého a nepriamo aj sedacia a prírastok hmotnosti.⁷ Za najmenej rizikové sú považované liečivá agomelatín, bupropión, mirtazapín, moklobemid, tianeptín, trazodon a najnovšie poznatky sem zaraďujú aj vortioxetín.^8-10 Ďalším faktorom vplývajúcim na výskyt porúch sexuality je celkový zdravotný stav a liečba pridružených ochorení. Telesné ochorenia - napríklad diabetes mellitus, arteriálna hypertenzia vedú k problémom s dosiahnutím erekcie u muža.¹¹ Negatívny vplyv na sexuálne fungovanie bol popísaný aj u ďalších liekov, napríklad u antihypertenzív, chemoterapeutík, antiepileptík, antihyperlipidemík či hormonálnych prípravkov vrátane hormonálnej antikoncepcie.¹² Objavenie sa sexuálnej dysfunkcie (najmä erektílnej či orgastickej dysfunkcie) pri dlhodobej liečbe je častou príčinou zhoršenia kompliancie hlavne u mladších pacientov, čo negatívne vplýva na priebeh ochorenia a kvalitu života a zhoršuje vzťah pacienta s lekárom. Téma sexuality v klinickej praxi je, napriek liberalizácii spoločnosti a odtabuizovaniu niektorých oblastí, spojená s komunikačnými zábranami na strane lekára aj pacienta. Len necelá pätina pacientov so sexuálnou dysfunkciou pri liečbe tento problém spontánne oznámi svojmu lekárovi.¹³ To je jedným z dôvodov na využitie štandardizovaných stupníc, aj keď nevýhodou niektorých z nich je časová náročnosť administrácie a limitované možnosti použitia (napr. sú vhodné len pre pacientov v sexuálnej a manželskej terapii, alebo otázky svojou podstatou vyžadujú existenciu dlhodobého sexuálneho partnera).^14,15 Spôsobom, ako zvýšiť záchyt zmien sexuality v klinickej praxi, môže byť použitie špecifického inštrumentu, ktorý umožní zaznamenať zmenu sexuálneho fungovania v súvislosti s farmakoterapiou.

Cieľom práce je zistiť frekvenciu výskytu a závažnosti SD u pacientov liečených pre depresívnu poruchu anti-depresívami, skúmať vzťah medzi závažnosťou depresie a výskytom a intenzitou SD a vplyv na ochotu zotrvať v liečbe. Sekundárnym cieľom je porovnať tieto parametre medzi skupinami mužov a žien.

METÓDY

Výskumný súbor a zber údajov

Súbor tvorilo 152 ambulantne liečených pacientov. Údaje boli zbierané v 16 psychiatrických ambulanciách v Slovenskej republike počas bežnej ambulantnej kontroly formou vyplnenia dotazníka pacientom a lekárom. Do výskumného súboru boli zaradení pacienti s diagnózami depresívnej epizódy (F32.X), rekurentnej depresívnej poruchy (F33.X) a zmiešanej úzkostné-depresívnej poruchy (F41.2), liečení antidepresívom prípadne kombináciou antidepresív minimálne 1 mesiac, žijúci v partnerskom vzťahu, resp. s akoukoľvek sexuálnou aktivitou zistenou na základe údajov od pacienta. Vek v čase vyšetrenia musel byť vyšší ako 18 rokov. Vylučujúcim kritériom bola prítomnosť dementného syndrómu, akútneho psychotického stavu, závislosti od alkoholu, liekov či iných návykových látok alebo nestabilizované telesné ochorenie (vyžadujúce si akútnu diagnostiku alebo zmenu liečby). Zastúpenie jednotlivých diagnóz je zobrazené v tab. 1. Priemerný vek bol M = 40,51 rokov a SD = 10,37. Súbor pozostával zo 47 mužov (31 %) a 105 žien (69 %).

Demografické charakteristiky

V tab. 2 sú uvedené demografické charakteristiky participantov. Približne polovicu (51,3 %) súboru tvorili pacienti, ktorí boli v manželskom zväzku. Slobodných bolo 32,2% a rozvedených 16,4%. Z hľadiska vzdelania boli najčastejšie zastúpení pacienti so stredoškolským vzdelaním s maturitou a VŠ, ktorí tvorili až 82,7% súboru.

Použité metódy

Škála globálneho klinického dojmu (CGI)

Škála CGI¹⁶ bola vyvinutá s cieľom globálne zhodnotiť účinnosť liečby. Pozostáva z troch komponentov: závažnosti ochorenia (CGI-S), globálneho zlepšenia CGI-I) a indexu účinnosti. Zdrojom údajov je klinický rozhovor, prípadne informácie z pacientovho okolia. Na základe klinického dojmu sa zhodnotí závažnosť na stupnici od 1 do 7, kde 1 predstavuje stav bez známok poruchy a 7 - pacient patrí k najzávažnejšie chorým pacientom.

Beckova škála depresivity (BDI-II)

BDI-II¹⁷ pozostáva z 21 výrokov, ktoré participant hodnotí na štvorstupňovej škále. Výroky sa týkajú stavu pacienta v priebehu posledných dvoch týždňov a posudzujú afektívne a somatické a kognitívne prejavy depresie. Česká verzia inštrumentu bola validizovaná Preissom a Vacířom18 a nedávno bola publikovaná česká štandardizačná štúdia.¹⁹

Dotazník sexuálnych porúch súvisiacich s liečbou psychofarmakami (PRSexDQ-SALSEX)

Dotazník sexuálnych porúch súvisiacich s liečbou psychofarmakami (SALSEX)² pozostáva zo siedmich položiek a je zameraný na identifikáciu sexuálnych dysfunkcií súvisiacich s liečbou psychofarmakami. Úvodné položky (A a B) zisťujú, či pacient zaregistroval zmenu sexuálnej aktivity, odkedy užíva liek a či tento problém spontánne referoval svojmu lekárovi. Nasledujúce štyri položky posudzujú alteráciu jednotlivých fáz sexuálneho cyklu: túžba po sexuálnej aktivite (libido), schopnosť vzrušenia posudzovaného oddialením orgazmu či ejakulácie, schopnosť dosiahnuť orgazmus či ejakuláciu a výskyt erektílnej dysfunkcie u muža či dysfunkcie vaginálnej lubrikácie u ženy. Posledná položka posudzuje pacientovu akceptáciu zmien sexuálnej aktivity v kontexte partnerského vzťahu. Každá položka je hodnotená na 4-bodovej odstupňovanej škále od 0 po 3 podľa intenzity postihnutia jednotlivej oblasti. Celkové skóre sa pohybuje v rozmedzí 0-15 bodov a umožňuje zhodnotiť mieru závažnosti SD nasledovne: mierna: 0-5 bodov (žiadna položka nie je > 1), stredná: 6-10 bodov (alebo 1 položka = 2, žiadna položka nie je 3), závažná: 11-15 bodov (alebo jedna položka = 3). Dotazník má formu pre mužov a ženy a bol validizovaný pre depresiu² a schizofréniu a iné psychózy.²⁰ Preklad a jazyková validizácia originálnej verzie boli, so súhlasom autora, súčasťou prípravnej fázy nášho výskumu.

Demografické a ďalšie údaje

O pacientoch boli zisťované informácie o zdravotnom stave, sexuálnej orientácii, aktuálne užívanej liečbe (antidepresívami, inými psychofarmakami a ďalšími liekmi, vrátane hormonálnej antikoncepcie a doplnkov výživy). Súčasťou dotazníka vypĺňaného pacientom boli otázky zamerané na pravidelnosť užívania predpísanej medikácie, výskyt nežiadúcich účinkov pri liečbe, sexuálnu aktivitu, spokojnosť so svojou sexualitou pri liečbe aj retrospektívne pred ochorením na depresiu a ochotu zmeniť aktuálnu liečbu AD na návrh lekára z dôvodu zlepšenia sexuálneho života. Ošetrujúci lekár odpovedal na otázku, či pri začatí liečby AD zvažoval možné sexuálne nežiadúce účinky a či to malo vplyv na výber AD.

Použité štatistické metódy a postupy

Údaje boli spracované a vyhodnotené v programe MS Excel a SPSS v20. Zo štatistických postupov boli použité metódy popisnej štatistiky a frekvenčná analýza. Vzhľadom k narušeniu predpokladu normality a charakteru dát boli použité neparametrické štatistické metódy - Spearmanov korelačný koeficient, Jonckheerov-Terpstov test.

Etické aspekty výskumu

Protokol výskumu bol posúdený a schválený etickou komisiou pri Univerzitnej nemocnici Bratislava a LF UK. Pacienti boli do štúdie zaradení až po oboznámení sa s cieľmi výskumu a postupmi a následnom podpísaní informovaného súhlasu.

VÝSLEDKY

Aktuálna psychofarmakologická liečba

76,3 % pacientov bolo liečených antidepresívami v monoterapii. Najčastejšie užívanými antidepresívami boli escitalopram, trazodon a sertralín (tab. 3). 29,6 % pacientov užívalo okrem AD aj iné psychofarmaká, prevažne anxiolytiká a/alebo hypnotiká.

Prítomnosť sexuálnej dysfunkcie - komunikácia o probléme

O sexuálnych nežiadúcich účinkoch spontánne referovalo 43 pacientov, čo predstavovalo 28,3 %. Približne v polovici (53,9%) prípadov sa lekár aktívne pýtal na nežiadúce sexuálne účinky. Téma sexuality nebola diskutovaná u 17,8% pacientov. U 70% pacientov lekár zvažoval pri výbere AD aj potenciálne nežiadúce sexuálne účinky, ale reálny vplyv na výber AD to malo len v 24,8% z týchto prípadov. Zmenu sexuality pri súčasnej AD terapii identifikovalo 48 % pacientov.

Výskyt a závažnosť SD

V tab. 4 uvádzame percentuálne zastúpenie odpovedí v dotazníku SALSEX v celom súbore a osobitne pre skupinu mužov a žien. Z pohľadu jednotlivých fáz sexuálneho cyklu boli najčastejšie prítomné poruchy sexuálnej túžby (zníženie libida) a vzrušenia (oneskorenie ejakulácie a orgazmu). Pri porovnaní podskupín mužov a žien sa zníženie libida stredne závažnej až závažnej intenzity sa vyskytlo u 46,5 % mužov a 62 % žien. Naopak, poruchy erekcie alebo lubrikácie sa zistili častejšie u mužov ako u žien (36,3 % vs. 20,4 %).

Na základe klasifikácie závažnosti podľa autora škály2 sme zistili, že v súbore bolo celkovo 81 pacientov (55%) s miernou (z toho 38,3 % pacientov s nulovou hodnotou), 43 (29%) strednou a 24 (18%) závažnou sexuálnou dysfunkciou. V závislosti od pohlavia sme zistili, že u mužov boli dysfunkcie zastúpené nasledovne: mierna - 56,5%; stredná - 32,6% a závažná - 10,9%. U žien bol pomer nasledovný: mierna 53,9%; stredná - 27,5% a závažná -18,6%. V prípade, ak pacient referoval zmenu sexuality pri AD, častejšie bola u neho prítomná stredná alebo závažná sexuálna dysfunkcia (tab. 5).

Pri porovnaní pacientov s prvou a opakovanými epizódami vidíme trend poukazujúci na častejší výskyt závážnejších foriem SD u pacientov s opakovanou epizódou depresívnej poruchy. Skupinu pacientov s miernou dysfunkciou tvorilo 44,6% pacientov s prvou epizódou a 55,6% s opakovanou epizódou. V prípade prítomnosti stredne závažnej a závažnej SD prevažovali pacienti s opakovanou epizódou 72,1 % vs. 27,9 % a 75 % vs. 25 %.

Vzťah SD a závažnosti afektívnej poruchy

Vzťah intenzity SD (mierna, stredná, závažná) a závažnosti depresívnej symptomatiky meranej objektívne škálou CGI-S a subjektívne škálou BDI-II sme overovali prostredníctvom Jonckheerovho-Terpstovho testu. V obidvoch prípadoch sme zistili štatisticky významné rozdiely medzi skupinami (graf 1). Najnižšie skóre v CGI-S sme zistili v skupine s miernou dysfunkciou, s narastajúcou závažnosťou SD stúpala aj celková závažnosť stavu pacienta (T_JT = 4137,00; p < 0,001). V post-hoc analýze sme zistili štatisticky signifikantné rozdiely medzi miernou a stredne ťažkou (p = 0,014) a miernou a závažnou SD (p = 0,005). Výsledky boli podobné aj pri analýze vzťahu hodnôt BDI-II (T_JT = 4948,00, p < 0,001). V post-hoc analýze sme zistili významné rozdiely medzi miernou a stredne ťažkou a miernou a závažnou SD (obidve p < 0, 001). Medzi stredne závažnou a závažnou SD rozdiely takmer dosiahli hladinu štatistickej významnosti (p = 0,063).

BDI-II obsahuje položku týkajúcu sa sexuality, preto sme sa rozhodli overiť vzťah medzi SALSEXom a BDI-II po vylúčení tejto položky z výpočtu celkového skóre. Celkové skóre v škále SALSEX štatisticky významne korelovalo s BDI-II (rs = 0,461, p < 0,001). Celkové skóre v BDI-II aj bez položky týkajúcej sa sexuality naďalej signifikantne korelovalo s celkovým skóre v škále SALSEX (rs = 0,422, p < 0, 001). Analýzou podskupiny mužov a žien sme zistili, že v skupine žien bol vzťah medzi celkovým skóre v dotazníku SALSEX a celej škály BDI-II podstatne silnejší (rs = 0,541, p < 0,001 vs rs = 0,236, p = 0,119).

Závažnosť dysfunkcie a ochota zmeniť liečbu

V tab. 6 uvádzame vzťah medzi závažnosťou SD a ochotou zmeniť AD liečbu z dôvodu zlepšenia sexuality. Výsledky prezentujeme pre celý súbor spolu a osobitne pre pacientov v závislosti od odpovede na skríningovú otázku na prítomnosť sexuálnych dysfunkcií. Až 60,5 % pacientov by bolo ochotných zmeniť AD liečbu s cieľom zlepšenia sexuálneho života. V skupine so stredne závažnou SD to bolo až 80,6 % (29 z 36 pacientov) a v skupine pacientov so závažnou SD to bolo 72,7% (16 z 22 pacientov). Pacienti, ktorí neidentifikovali zmenu sexuality, boli ochotní pripustiť prípadnú zmenu liečby s cieľom zlepšenia sexuálneho fungovania len v polovici prípadov. Presné hodnoty sú uvedené v tab. 6.

DISKUSIA

U 48% pacientov nášho súboru bola na základe skríningovej otázky dotazníka SALSEX identifikovaná zmena sexuality pri liečbe AD. Pri použití rovnakej metódy autori Montejo a spolupracovníci v prospektívnej štúdii¹³ zistili výskyt SD u pacientov s depresívnou poruchou u 56,3 % pacientov. Reichenpfader²¹ udáva v metanalýze observačných štúdií zameraných na výskyt SD pri liečbe AD incidence SD u 40,4% (95% CI (28,3-52,6)) pacientov. Podľa autorov spomínanej metaanalýzy je v observačných štúdiách vo všeobecnosti častejší výskyt SD v porovnaní s randomizovanými kontrolovanými štúdiami. Mierne vyššiu incidenciu v našej štúdii si do istej miery vysvetľujeme menej striktnými inklúznymi kritériami. Ďalším vysvetlením je pomerne vysoké percento pacientov, ktorí užívali antidepresíva skupiny SSRI (hlavne escitalopram), ktoré sú zaťažené vyššou mierou výskytu poliekových SD.¹ Nízke zastúpenie niektorých liekov zároveň neumožňuje detailnejšie porovnanie výskytu SD u jednotlivých AD v našom súbore. Z pohľadu narušenia jednotlivých fáz sexuálneho cyklu sme zistili, že najzávažnejšie sa SD prejavujú v oblasti zníženia libida a sexuálneho vzrušenia. K podobným záverom dospeli viacerí autori.^9,13,22 Fava a Rankin²³ zhrnuli výsledky výskumov a tvrdia, že SD sú závislé od velkosti dávky AD. Dá sa predpokladať, že pacienti so závažnejším stupňom poruchy budú liečení vyššími dávkami AD alebo ich kombináciami, čo môže viesť k častejšiemu výskytu nežiadúcich účinkov. V našom výskume sme taktiež preukázali, že závažnosť stavu hodnotená subjektívne (BDI-II) aj objektívne (CGI-S) súvisela so závažnosťou SD. Vzťah s BDI-II je zachovaný aj pri odpočítaní položky merajúcej zníženie libida. Ak považujeme počet epizód ako jeden z indikátorov závažnosti ochorenia, aj tieto výsledky podporujú vzťah medzi závažnosťou ochorenia a výskytom SD pri liečbe. Pri porovnaní mužov a žien sme zistili, že subjektívna miera závažnosti depresie lepšie predikuje výskyt a závažnosť SD u žien, pričom tieto rozdiely nebolo možné vysvetliť dĺžkou trvania ochorenia, vekom či liečbou. Jednou z možných interpretácií by mohlo byť, že u mužov existujú viaceré nezávislé rizikové faktory (napr. pridružené ochorenia, arteriálna hypertenzia, diabetes mellitus a ich liečba), ktoré nesúvisia so symptómami depresie, ale môžu výraznejšie ovplyvniť sexualitu muža. Na základe výsledkov prierezovej populačnej štúdie na vzorke 4000 participantov súvisia sexuálne problémy žien primárne s psychosociálnymi problémami, kým u mužov sú konzistentným prediktorom sexuálnych problémov primárne telesné obmedzenia.24 Výskumy opakovane poukazujú na nedostatočnú diagnostiku SD pri liečbe psychofarmakami.¹³ Aj v našom súbore sa ukázalo, že počet pacientov, ktorí o zmenách referujú, je menší ako počet tých, ktorí zmenu sexuality pri liečbe vnímajú (28,3 % vs. 48 %). Pacienti, ktorí spontánne o zmene sexuality nereferovali, vykazovali prevažne miernu alebo žiadnu sexuálnu dysfunkciu, i keď sa aj v tejto skupine vyskytlo 9 pacientov so stredne ťažkou alebo závažnou SD. Jedným z vysvetlení je možnosť, že pacient neidentifikuje všetky aspekty sexuality a jej prípadných zmien. Aj spätné väzby od lekárov zapojených do sledovania potvrdzujú, že použitie dotazníka im umožnilo s pacientom otvoriť tému sexuality, ktorá predtým nebola dostatočne alebo vôbec s pacientom komunikovaná. Výhodou metodiky dotazníka SALSEX je jednoduchá administrovateľnosť a dobrá zrozumiteľnosť pre pacientov, čo dokazuje aj fakt, že v našom výskume bol minimálny počet chýbajúcich dát. Keďže škála zachytáva aj častosť a intenzitu prejavu jednotlivých SD, má potenciál aj na sledovanie dynamiky zmien. Väčšina pacientov, ktorí zmenu sexuality pri liečbe identifikovali a mali prejavy závažnejších foriem SD, je zároveň prístupná k zmene terapie s cieľom zlepšenia sexuálneho života, čo poukazuje na dôležitosť tejto oblasti. Použitie štandardizovanej dotazníkovej metódy nemôže nahradiť klinické vyšetrenie. Výsledky dotazníkových metód je potrebné interpretovať v kontexte celkového telesného stavu, sexuologickej anamnézy a závažnosti psychopatologického nálezu s dôrazom na integráciu týchto informácií.

Obmedzenia

Zber údajov bol obmedzený technickými možnosťami bežnej ambulantnej praxe, čo reflektovali aj samotní lekári participujúci na štúdii, ktorí uvádzali, že sa im z dôvodu časovej zaneprázdnenosti nepodarilo osloviť každého vhodného pacienta. Na druhej strane sa len minimálny počet oslovených pacientov odmietlo zúčastniť. Veľkosť súboru znemožňuje použitie pokročilejších štatistických postupov, pri ktorých by mohli byť zohľadnené viaceré premenné, či už komorbidita psychických a somatických ochorení, detailné porovanie pacientov v závislosti od užívanej medikácie a pod. Porovnanie jednotlivých antidepresív nebolo možné vzhľadom k velkosti súboru, 36 pacientov užívalo kombinácie antidepresív s rôznym potenciálom na vyvolanie SD. Interpretáciu výsledkov môže ovplyvniť aj fakt, že do nášho sledovania boli okrem pacientov s depresívnou poruchou zaradení aj pacienti so zmiešanou úzkostne-depresívnou poruchou a zmeny sexuality boli popísané aj u pacientov s úzkostnými poruchami.²⁵

ZÁVER

Výskyt SD u pacientov liečených antidepresívami je klinickou skutočnosťou, ktorá nebýva dostatočne komunikovaná lekárom aj pacientom. Práve výskyt SD môže byť dôvodom, prečo sú pacienti s liečbou nespokojní a prijali by jej zmenu. Používanie špecifických posudzovacích škál môže zvýšiť vnímavosť na identifikáciu sexuálnych nežiadúcich účinkov pri liečbe, čo umožňuje lekárovi na túto situáciu adekvátne zareagovať a upraviť liečbu podľa potrieb pacienta.

LITERATÚRA

1. Serretti A, Chiesa A. Treatment-emergent sexual dysfunction related to antidepressants: a meta-analysis. J Clin Psychopharmacol 2009; 29: 259-266.
2. Montejo AL, Garcia M, Espada M, Ri-co-Villademoros F, Llorca G, Izquierdo JA. [Psychometric characteristics of the psychotropic-related sexual dysfunction questionnaire. Spanish work group for the study of psychotropic-related sexual dysfunctions]. Actas Esp Psiquiatr 2000; 28: 141-150.
3. Kessler RC, Berglund P, Demler O, Jin R, Koretz D, Merikangas KR et al. The epidemiology of major depressive disorder: results from the National Comorbidity Survey Replication (NCS-R). JAMA 2003; 289: 3095-3105.
4. Forgáčová Ľ. Zmiešaná úzkostne-depresívna porucha - najčastejšia diagnóza v ambulanciách psychiatrov a neurológov na Slovensku. In: Úzkostné poruchy. Martin: Vydavateľstvo Osveta 2013; 159-179.
5. WHO. The ICD-10 Classification of Mental and Behavioural Disorders: Clinical Description and Diagnostic Guidelines. Geneva: World Health Organization; 1992.
6. Angst J. Sexual problems in healthy and depressed persons. Int Clin Psychopharmacol 1998; 13 Suppl. 6: S1-4.
7. Balon R, Segraves RT. Sexual Pharmacology: Fast Facts. 1st edition. New York: W W Norton & Company; 2003.
8. Garnock-Jones KR Vortioxetine: a review of its use in major depressive disorder. CNS Drugs 2014; 28: 855-874.
9. Montejo AL, Montejo L, Navarro-Cremades F. Sexual side-effects of antidepressant and antipsychotic drugs. Curr Opin Psychiatry 2015; 28: 418-423.
10. Pečeňák J, Kořínková V, Králová M, Turček M. Antidepresíva. In: Psychofarmakológia. Bratislava: Wolters Kluver 2016; 126-190.
11. Nehra A, Jackson G, Miner M, Billups KL, Burnett AL, Buvat J et al. The Princeton III Consensus recommendations for the management of erectile dysfunction and cardiovascular disease. Mayo Clin Proc 2012; 87: 766-778.
12. Balon R. Medications and Sexual Function and Dysfunction. FOCUS 2009; 7: 481-490.
13. Montejo AL, Llorca G, Izquierdo JA, Rico-Villademoros F. Incidence of sexual dysfunction associated with antidepressant agents: a prospective multicenter study of 1022 outpatients. Spanish Working Group for the Study of Psychotropic-Related Sexual Dysfunction. J Clin Psychiatry 2001; 62, Suppl. 3: 10-21.
14. Kešický D, Kešická M, Novotný V Analýza sexuálnej poruchy u pacientov s depresiou použitím Ariz. Sex. Exp. Scale ASEX Golombokova-Rustova Dot. Sexuálnej Spokojnosti GRISS. Čes a slov Psychiat 2010; 106: 76-80.
15. Žourková A. Dotazníky a škály k měření sexuálních funkcí. Čes a slov Psychiat 2004; 100: 413-417.
16. Guy W, National Institute of Mental Health (U.S.), Psychopharmacology Research Branch, Early Clinical Drug Evaluation Program. ECDEU assessment manual for psychopharmacology. Rockville, Md.: U.S. Dept. of Health, Education, and Welfare, Public Health Service, Alcohol, Drug Abuse, and Mental Health Administration, National Institute of Mental Health, Psychopharmacology Research Branch, Division of Extramural Research Programs; 1976.
17. Beck AT, Steer RA, Brown GK. Beck depression inventory-II. San Antonio: Psych Corp. 1996.
18. Preiss M, Vacíř K. Beckova sebeposuzovací škála pro dospelé. Brno: Psychodiagnostika 1999.
19. Ptáček R, Raboch J, Vňuková M, Hlinka J, Anders M. Beckova škála deprese BDI-II - standardizace a využití v praxi. Čes a slov Psychiat 2016; 112: 270-274.
20. Montejo ÁL, Rico-Villademoros F. Psychometric Properties of the Psychotropic-Related Sexual Dysfunction Questionnaire (PRSexDQ-SALSEX) in Patients with Schizophrenia and Other Psychotic Disorders. J Sex Marital Ther 2008; 34: 227-239.
21. Reichenpfader U, Gartlehner G, Morgan LC, Greenblatt A, Nussbaumer B, Hansen RA et al. Sexual dysfunction associated with second-generation antidepressants in patients with major depressive disorder: results from a systematic review with network meta-analysis. Drug Saf 2014; 37: 19-31.
22. Bonierbale M, Lancon C, Tignol J. The ELIXIR study: evaluation of sexual dysfunction in 4557 depressed patients in France. Curr Med Res Opin 2003; 19: 114-124.
23. Fava M, Rankin M. Sexual functioning and SSRIs. J Clin Psychiatry 2002; 63, Suppl. 5: 13-16-25.
24. Dunn KM, Croft PR, Hackett GI. Association of sexual problems with social, psychological, and physical problems in men and women: a cross sectional population survey. J Epidemiol Community Health 1999; 53: 144-148.
25. Žourková A. Sexuálni poruchy u psychiatrických pacientu. In: Sexuologie. Praha: Grada Publishing 2010; 417-437.

Celá stať v dokumentu PDF

Čes a slov Psychiatr 2017;113(3): 111 -118

Zpět